ZATEPLENIE a rekonštrukcie domov na nízkoenergetický štandard
Zatepliť novostavbu?
Pri výstavbe nových rodinných domov na kľúč často vidieť zatepľovanie fasády. Niektorí považujú zatepľovanie stavby za zbytočnosť, pretože potrebný tepelný odpor dosiahnú kvalitnými tepelnoizolačnými tvarovkami a hrubším murivom.
Nezanedbateľnou vlastnosťou obvodových múrov nie je len ich tepelnoizolačná vlastnosť ale aj ich tepelno-akumulačná schopnosť. Je to schopnosť muriva brániť sa náhlym tepelným výkyvom medzi exteriérom a interiérom. Z tohto hľadiska sa v murive lepšie akumuluje teplo, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované.
Na prvý pohľad je zatepľovanie fasády drahšie ako jej omietnutie. Nosné obvodové múry odporúčajú niektorí odborníci stavať len v hrúbke zodpovedajúcej statickým požiadavkám a potrebný tepelný odpor dosiahnuť vhodnou tepelnou izoláciou. Je to výhodnejšie, lebo v murive sa tak pri kúrení môže akumulovať teplo, ktoré sa po vypnutí kúrenia zo stien vyžaruje do miestnosti. Ak máme z vonkajšej strany tepelnú izoláciu, teplo zo stien sa vyžaruje iba smerom dovnútra, ale ak máme murivo bez tepelnej izolácie, akumulované teplo sa vyžaruje nielen do miestnosti, ale uniká aj von. Lepšie je teda dosiahnuť potrebný tepelný odpor konštrukcie kombináciou muriva s menšou hrúbkou ale spolu s tepelnou izoláciou ako s hrubším omietnutým a nezatepleným murivom. Porovnávanie finančných nákladov na zateplené tehlové murivo s hrúbkou 30 cm a tehlové murivo s hrúbkou 44 cm s omietkou vychádza v prospech prvej alternatívy, teda v prospech zatepleného muriva. Pred svojím konečným rozhodnutím o výbere stavebného materiálu preto odporúčame konzultáciu s projektantom alebo iným odborníkom, ktorí Vám radi poradia.
Rekonštruovať rodinný dom na dom nízkoenergetický sa možno finančného hľadiska zdá náročné. Náklady na rekonštrukciu sa Vám ale určite vrátia a to nielen v podobe nízkych nákladov na vykurovanie ale aj v podobe komfortného bývania, pretože v letných mesiacoch sa Vám rodinný dom nebude prehrievať. Treba si len vybrať dobrého projektanta a realizačnú firmu. Pri rekonštrukcií treba klásť dôraz na minimum tepelných strát prestupmyi, zamedziť tepelným mostom, pri výmene okien použiť kvalitne okná a dvere, zabezpečiť výmenu vzduchu s rekuperáciou .
Nešetrite na hrúbke. Ušetríte na cene!
Zateplenie obvodových stien patrí v súčasnosti medzi veľmi progresívne riešenia zníženia spotreby energie na vykurovanie. Aby výsledný efekt zateplenia zodpovedal plne našim očakávaniam - nižšie náklady na vykurovanie, vyššia kvalita bývania a lepšie životné prostredie - je dôležité popri výbere kontaktného zatepľovacieho systému a jeho správnej realizácii, aj správne zvolená hrúbka izolantu. Platí totiž, že kto nešetrí na hrúbke, ušetrí na cene pri vykurovaní !
Väčšia hrúbka izolantu = nižšie náklady na vykurovanie
Tento argument v prospech zatepľovania snáď nespochybní ani ten najväčší skeptik. Náklady na vykurovaní samozrejme priamo súvisia so spotrebou energie, ktorá sa odvíja od tepelných strát ohraničujúcimi konštrukciami vykurovaného priestoru (t.j. obvodovými stenami, oknami, dverami, podlahou a stropom). Ak sústredíme našu pozornosť len na obvodové steny, schopnosť steny "zabraňovať" tepelným stratám charakterizuje jej tepelný odpor R [m²K/W]. Pre lepšiu predstavivosť porovnanie tepelného odporu nezateplenej a zateplenej steny:
Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál
- tepelný odpor R = 0,5 m²K/W
Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm
- tepelný odpor R = 2,0 m²K/W
(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre rekonštrukcie)
Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm
- tepelný odpor R = 3,0 m?K/W
(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre novostavby)
Zatepľovanie je teda vo svojej podstate spôsob, ako zvýšiť tepelný odpor obvodovej steny. Čím väčšiu hrúbku izolantu použijeme pri zateplení, tým väčší je tepelný odpor steny a tým menej tepla cez túto stenu uniká. Menšie tepelné straty znamenajú nižšiu spotrebu energie na vykurovanie a samozrejme, aj nižšie náklady pre užívateľa. Toto tvrdenie ilustrujú i nasledujúce údaje:
Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál
- tepelný odpor R = 0,5 m²K/W
- súčiniteľ prechodu tepla U = 2,0 W/m²K (zjednodušene U = 1/R)
- spotreba zemného plynu na vykurovanie = 20 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok
(spotrebu zemného plynu na výrobu tepla, ktoré pokryje tepelné straty cez 1m² obvodovej steny možno zjednodušene stanoviť ako desaťnásobok súčiniteľa prechodu tepla U cez túto stenu)
Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm
- tepelný odpor R = 2,0 m²K/W
- súčiniteľ prechodu tepla U = 0,5 W/m²K
- spotreba zemného plynu na vykurovanie = 5 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok
Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm
- tepelný odpor R = 3,0 m²K/W
- súčiniteľ prechodu tepla U = 0,33 W/m²K
- spotreba zemného plynu na vykurovanie = 3,3 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok
Ukážme si úsporu na jednoduchom príklade. Ak zateplíte svoj dom s plochou fasády 150 m² zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm, každý rok spotrebujete na vykurovanie o 2.250 m³ zemného plynu menej ako pred zateplením, pri použití izolácie s hrúbkou 10 cm ušetríte dokonca až 2.500 m³ zemného plynu ročne!
V prospech 10 cm hrúbky izolantu teda hovorí ročná úspora 250 m³ plynu navyše oproti hrúbke izolantu 6 cm. Ročná spotreba plynu nižšia o 250 m³ znamená až o 7.500 m³ zemného plynu menej v priebehu predpokladanej životnosti systému 30 rokov.
Väčšia hrúbka izolantu = vyššia kvalita bývania
Osobné pohodlie je argument, ktorému odolá len málokto. V prípade zatepľovania je tento argument o to významnejší, že úzko súvisí i s takými významnými faktormi, ako sú technický stav budovy či náklady na jej údržbu. Nezateplené steny predstavujú v zime len minimálnu prekážku pre únik tepla z interiéru do exteriéru. Z tohto dôvodu sa nadmerne ochladzuje nielen vzduch v interiéri, ale pochopiteľne aj samotná obvodová stena. S nízkou teplotou nezateplenej obvodovej steny súvisia až tri negatívne javy: obvodová stena je zaťažená mrazom často až do polovice svojej hrúbky (najmä u starších objektov), studený vnútorný povrch steny znemožňuje dosiahnutie tepelnej pohody v interiéri a studené vnútorné povrchy nezateplených stien sú ideálnym prostredím pre rast húb a plesní. Liek na tri vyššie uvedené neduhy je našťastie jednoduchý a dostatočne známy: je ním zateplenie s optimálnou hrúbkou tepelnej izolácie.
Väčšia hrúbka izolantu = lepšie životné prostredie pre naše deti
Ďalším, pre väčšinu z nás možno viac teoretickým argumentom je ochrana životného prostredia. Ekológovia i politici sveta už viac ako desať rokov hovoria o potrebe znižovania emisií oxidu uhličitého, ktorého vysoká koncentrácia v ovzduší zapríčiňuje klimatické zmeny na Zemi. A my, obyčajní smrteľníci, máme pocit, že nás sa táto záležitosť netýka, že nemôžeme ovplyvniť budúcnosť modrej planéty. Pravda je, že práve vykurovanie bytových a občianskych stavieb (resp. spaľovanie palív za účelom výroby tepelnej energie) sa výraznou mierou podieľa na produkcii emisií CO2 vo svete. Nižšia spotreba energie na vykurovanie po zateplení znamená teda okrem nižších nákladov i nižšiu spotrebu palív na jej výrobu a teda i nižšie emisie CO2 do ovzdušia.
Pevne veríme, že pokiaľ ste sa "dočítali" až sem, nemusíme vás presviedčať, že zatepľovanie sa skutočne oplatí. Takže: Zatepľujte! A keď zatepľujete - nešetrite na hrúbke, ušetríte na cene! Izolácia je predsa jediný stavebný materiál, ktorý po zabudovaní zarába investorovi peniaze.
zdroj: BAUMIT